Nádherný, voňavý a usmiaty deň! Takto vnímala väčšina učiteliek prvý deň školského roku. A ako to vníma prvák? Kto by si nepamätal na tú zmes pocitov a vôní, ktorá sa spája s prvým dňom v škole? Strach z niečoho nového a hneď za tým aj zvedavosť.
Prípravy na tento veľkolepý deň sa konali už niekoľko mesiacov predtým. Otravné nákupy, z ktorých mala mamka väčšiu radosť ako ja. Nekonečné otázky, že akej farby má byť moja prvá školská taška. Potom nasledovali dlhé prednášky o tom, ako sa smiem a ako nesmiem správať. Naozaj únavné.
Prišiel deň D. Bolo skoré ráno. Mama ma obliekla a dávala mi aj posledné rady: „ ...Nie aby si vykrikoval neslušné slová...... v lavici sa nevrť..... hovor, len keď sa ťa pani učiteľka niečo spýta...“ Dôležito som prikyvoval svojou malou hlávkou.
Dnes je tu so mnou moja mama, no zajtra tu budem iba ja. Pomaly som sa obzeral vôkol, až som neďaleko zbadal skupinu svojich kamarátov. Človeku je hneď veselšie, keď vie, že nemusí nejaké nové situácie prežívať sám. Spolu sme sa dokonca dostali aj do jednej triedy a ja som vedel, že to už vôbec nebude také zlé, ako som si sprvu myslel. Pani učiteľka mala na tvári úsmev. Bol to úsmev, ktorý hovoril: „ Ste v bezpečí, nemáte sa čoho báť. Som tu na to, aby ste prišli ku mne, keď sa budete báť, alebo keď budete potrebovať pomoc.“ Prvá hodina ubehla ako voda. Spoznal som svojich spolužiakov, našiel nových priateľov a zistil som, že možno aj pre mňa bude platiť heslo : „ Škola hrou.“
Mgr. Zora Gnipová