Staroba nám pripomína, aby sme nestrácali čas a jeden druhému práve teraz povedali milé slovo. Starnutie prichádza pomaly (alebo veľmi rýchlo), nenápadne. Rovnako, ako sa končí leto a začína jeseň. Nedá sa tomu vyhnúť. Sem-tam niečo bolí, objaví sa vráska, skôr či neskôr obelejú vlasy. Starší ľudia si zaslúžia úctu. Vekom nadobudli skúsenosti, ktoré môžu odovzdávať mladším.
V tomto období sa v predchádzajúcich rokoch konala v škole besiedka, na ktorej sme svojim starkým poďakovali pesničkami, básničkami či tancom. Teraz to nejde. Preto sa im chceme my, deti, prihovoriť aspoň takto.
Mladosť a staroba sú si zdanlivo veľmi vzdialené, ale...
Dieťa a starec akosi splývajú. Obaja sú bezbranní, obaja sú zraniteľní, obaja potrebujú opateru, obaja potrebujú lásku a veľké pochopenie, obaja potrebujú trpezlivosť.
Úcta k starším by mala byť prirodzenou súčasťou nášho života. Nielen v októbri.
Preto vyslovujeme v mene všetkých obrovské „ Ď A K U J E M E“ a prajeme zdravie a lásku v kruhu svojich najbližších.
Vaše vnučky, Vaši vnuci